2020 № 6 (44)
Куса М.
Slovenské preklady ruskej literatúry posledných rokov
Аннотация
Stať sa zaoberá otázkami predovšetkým prekladovej recepcie ruskej literatúry na Slovensku v posledných rokoch. V prvej časti state autorka vysvetľuje situáciu prekladov z ruskej / rusky písanej literatúry v 90. rokoch, bezprostredne po zásadných spoločensko-politických zmenách po Novembri 1989. Vzhľadom na to, že v období 1948–1989 bolo vydávanie ruskej literatúry inštitucionálne riadené, reakcia po roku 1989 bola rovnako silná. Pre prekladanie z ruskej literatúry to znamenalo ústup z pozícií aj v súvislosti so zánikom, resp. postupnou transformáciou štátnych vydavateľstiev na súkromné. Dominantným faktorom sa stal knižný trh a ekonomické ukazovatele, ktorý favorizoval preklady literatúr západoeurópskej / americkej proveniencie. Posledné desaťročie 20. storočia tak z ruskej literatúry prinášalo v podstate najmä klasiku (A.S. Puškin, A.P. Čechov a ď.), resp. texty, ktoré do r. 1989 nemohli byť publikované (Solženicyn, Brodskij, Pasternakov “Doktor Živago”) Situácia sa zmenila až v novom tisícročí, čo súviselo aj s faktom nástupu novej generácie čitateľov, ktorá pociťovala absenciu prekladov ruskej literatúry ako istú nedostač a ideologizáciou výberu textov na preklad nebola zasiahnutá. Ruská literatúra – aj tá najsúčasnejšia (I. Vodolazkin, G. Jachinová a p.) – sa tak v posledných rokoch dostala v prekladovej produkcii na miesto, ktoré jej v slovenskom kultúrnom priestore prirodzene patrí.
Ключевые слова
ruská literatúra na Slovensku, preklady a ich recepcia, slovenský kultúrny priestor, význam editora / editorky a prekladateľa /prekladateľky